Duša na papieri

,,Okej, takže ty tvrdíš, že ľudia sú nahraditeľní..." ,,Áno, presne tak." ,,Všetci ľudia? Akože aj tvoji kamaráti a rodina?" ,, Áno, každý jeden z nás je nahraditeľný." ,,To je hlúposť, nemôžeš len tak ľudí zahodiť a nahradiť akousi kópiou z falošnej kopírky! Také veci nie sú normálne!" ,,A čo je normálne? Byť zafixovaný na jednu osobu, ktorá do teba kope ako do prašivého psa? Chceš mi povedať, že mám byť ako ty?" ,,Vôbec tomu… Celý článok ›

,,Nemyslím si..." ,,Ale choď! Prečo by ju to zrazu omrzelo?" ,,Nezachoval som sa k nej ani trochu pekne!" ,,Nie, to si sa teda nezachoval. Čo z teba robí vlastne idiota." ,,..." ,,Chceš počuť príbeh?" ,,Totálne si odbočil od témy ty degeš, ale počúvam." ,,Aby si nebol prekvapený ako veľmi to je k téme! Takže..." ,,Počkaj, chceš povedať, že..." ,,Pravidlo číslo jeden: neprerušovať! Dilino." ,,..." ,,No, kde bolo tam bolo, žila jedna neskutočne zlatá… Celý článok ›

V poslednej dobe premýšľam častejšie, než by som mala. Úplne vidím ako sa teraz usmievaš a pýtaš sa: ,,V poslednej dobe?" Fajn, fajn vždy som premýšľala viac ako by som mala. No kedysi to bolo iné. Neviem ti už ani opísať ako. Nepamätám si tie časy predtým ako som došla sem. Pointa je, že rozmýšľanie a samozrejme písanie je to posledné čo mi teraz zostalo. Dnes som rozmýšľala nad tým, či aj ty poznáš to ticho. Ticho lebo vieš. Vieme to, ale netreba to… Celý článok ›

Takto pred rokom som už zúfalo čakala jar. Túžila som po slnku, po vtáčom speve, prechádzkach po lese a najmä po mojich milovaných fialkách. Tento rok však nečakám na jar ale na slobodu. Prišli sme o všetko. O dôveru, istotu, slobodu, rodinu, kamarátov, zábavu, peniaze, kontakt, rovnováhu, čas a o dôstojnosť. Postupne umierame doma tak sami ako nikdy predtým. Občas už mám pocit, že horšie to už byť nemôže, no svet mi znovu zasadí úder. Rozmýšľam ako je… Celý článok ›

Drahý, keď mi dnes prišla obálka s Tvojím menom mala som strach ju otvoriť. Bála som sa, že ma budeš prosiť aby som sa vrátila. Bála som sa, že Tvoje slová budú kričať milujem Ťa. Avšak, keď som obálku otvorila našla som niečo úplne iné. Porozumenie. Nikdy som nebola tá pravá pre Teba. Vždy si mal svoj spokojný, usporiadaný život. Potom som prišla a ja takmer zničila všetko čo si budoval. Príliš si sa upol na predstavu môjho ja, ktorá nikdy… Celý článok ›

Z vedeckého hľadiska je láska chemická reakcia odohrávajúca sa v mozgu s cieľom odovzdania svojej genetickej informácie a zachovania ľudského rodu. Keď to poviem takto vôbec sa to nepodobá na ten bolestne krásny cit, ktorý denne inšpiruje ľudské pokolenie k veľkým veciam. To, že lásku berieme ako niečo veľkolepé je následok hormónov pôsobiacich na naše funkcie. Chemické reakcie majú rôzne dĺžky trvania. S tou, ktorá má na svedomí lásku to nie je inak.… Celý článok ›

Dni sa zlievajú a strácajú zmysel. Prestáva to mať zmysel. Neviem či to predtým malo nejaký zmysel ale rozhodne som z toho mala lepší pocit. Zima a samota ma postupne zabíjajú hoci sneží. Sneh padá na zem ale tu dolu mu chýba čaro. Mám chuť sa vrátiť späť do hôr, do lesa. Tu dolu... Všetko sa zastavilo. Všetko mi pripomína aké to bolo, aký sme boli. Pomaly prichádzame o všetky istoty. Nič nie je stabilné, nič nedáva zmysel. Od pondelka sa preplazím k piatku… Celý článok ›

Sedela na zemi a v chladnom svetle hviezd sa snažila nájsť odpoveď. Nepoznala ho, vôbec ho nepoznala ale nedokázala ho dostať z hlavy. Nevedela sa si vybaviť celý večer, ktorý spolu strávili. Jej priotravený mozog nedokázal spojiť pocit, obraz a zvuk dohromady a vytvoriť z nich spomienku. Pamätala si však pocity. Všetky. To bolo stokrát horšie, než pamätať si všetko. Ten pocit blízkosti, jednoty, pokoja a šťastia. Vedomie, že skutočne bol čas keď sa tak… Celý článok ›

,,Nie! Nehovor to!" ,,Ale áno..." ,,Nie,skrátka prestaň. Nepoznáš ma!" ,,Fajn, ale klameš sama seba!" ,,Nikto nikoho nepozná, len si to nechceš priznať..." Útržky rozhovorov sa mi rozfúkali mysľou a ja som si spomenula na tú chvíľu. Bol október desať hodín večer a pred ústami sa nám zrážal dych. Boli sme na nejakej streche opustenej vodárne uprostred ničoho. Obom nám bolo nanič, a tak sme kúpili dve fľaše lacného šampanského a skončili sme tu. Nebo bolo… Celý článok ›

Niekedy ťa nepodstatné slová dobodajú tak, že začnú dávať zmysel. Ich štipľavý jed naplní bunky, otupí zmysli. Alebo nezačnú? Nechceš si to priznať, ale trpíš tak veľmi až im pripíšeš význam. Máš pocit, že si spasený. Našiel si výsledok, rozlúštil kód. Na chvíľu ťa to urobí šťastným. Tá pekelná suka čo sa volá nádej... Všetko by sa malo obrátiť k lepšiemu. Dostaneš to po čom túžiš. Avšak po pár chvíľach, hodinách či dňoch si… Celý článok ›