Duša na papieri

Prvýkrát v živote sem píšem úplne bez prípravy, bez úprav a kontroly gramatiky, preklepov a čo ja viem čoho ešte. Pľujem myšlienky presne tak, ako sa mi zjavujú v mysli a je na tom niečo upokojujúce. Svet ma núti premýšľať a ja sa snažím pozastaviť sama nad sebou, ale pravda je, že v poslednej dobe je mi všetko jedno. Konečne si len tak plávam životom. Žiadny plán, žiadne očakávania ani obavy. Je to fajn. Je to viac než fajn, je to skvelé. Najlepšie veci sa… Celý článok ›

,,Môžem byť úprimná?" ,,Jasné, poď do mňa!" ,,Vždy som si myslela, že si úplný debil..." ,,To dáva zmysel, na dievčatá som zásadne odporný." ,,A prečo si teraz fajn?" ,,Pretože s tebou je mi fajn. Nebudem to predsa kaziť tým, že sa k tebe budem správať ako hulvát... Dáš si cigu?" Keď som si vyklepanými prstami ťahala už asi siedmu cigaretu nemala som tušenie ako ešte dopadneme. Chalan, ktorého som sa bála a počas základnej školy som vždy prešla na opačnú… Celý článok ›

Ďalšia noc. Ďalšia noc, keď som sa len nepokojne prehadzovala zo strany na stranu a niečo mi bránilo zaspať. Nevedela som zaspať ani v sobotu, hoci som mala za sebou takmer prebdedú noc. Kruhy pod očami, vracajúca sa nevoľnosť a akási prázdnota niekde v hrudi. Niečo sa pokazilo. Som ako hračka so zlomeným káblikom. Niekde nastal skrat a najhoršie je, že presne viem čo by ho mohlo napraviť. Je toto láska? Ten neodbytný pocit, že mi niečo chýba? Vákuum, čo mi bráni… Celý článok ›

,,Pamätáš sa ešte?" ,,Na čo?" ,,Na to, ako chutí sloboda?" Len sa mi to zdalo alebo sa naozaj zdvihol vietor a mne naskočili zimomriavky? Sloboda, myslela som si, že som už zabudla aký je to pocit. Prehadzujem chuť toho slova v ústach. Spolu s ním sa vracajú spomienky. Spomienky na to, ako sme chodili bez strachu po uliciach v neskorých nočných hodinách. Prechádzali sme z miesta na miesto a boli sme spolu voľne dýchajúci svieži nočný vzduch. Tie dni keď sme… Celý článok ›

,,Máte úžasnú dcéru..." ,,Áno, tak sa podľa toho k nej správaj." Vraciam sa k ohňu som unavený, jak pes. Jej otec nám doviezol veci a keď videl v akom stave som ja s Markom, tak išiel ešte aj po drevo. Pozviechal som sa a išiel s ním len aby som mu mohol toto povedať. Jeho odpoveď nebola vyhrážkou. Len vyslovil neodškriepiteľnú podmienku. Neboli sme spolu dlho, ale ja som vedel, že toto je ona. Každý deň som sa do nej zamiloval znova a znova. Aj teraz, keď ju… Celý článok ›

Dnes ráno som pozerala na svoje pyžamové tričko. Je biele a na chrbte je potlač krídel. Medzi krídlami bol fľak od krvi zo škrabanca na mojom chrbte. Vtedy mi došlo, že motív padlého anjela vôbec nie je také klišé, ako som si myslela. Povedala som jej: ,,Keď budem nabudúce zo seba robiť zase hlupaňu, tak ma nechaj..." Stojím si za tým, veď čo ak to raz bude mať iný výsledok? Je mi jedno, že nemajú radi, keď sa zase raz nechám zraniť. Je mi jedno, že vás… Celý článok ›

,,Neverím vám, neverím. Neverím vám, neverím... Si." - Dominika Kavaschová a Andrea Bučko: Červené jabĺčko Pre autora sú veľmi dôležité pocity. Potrebujete nejaký katalyzátor, čo vás nakopne a spustí vo vás príval inšpirácie. Mnohokrát sa využívajú negatívne emócie. Dnes ich tiež použijem, budem čerpať zo svojho smútku, frustrácie a vyčerpania. Asi vám prídem chaotická. A taká aj naozaj som. Raz tu, raz tam. Každú chvíľu inak. Pravdou je, že sa… Celý článok ›

Zvyknem myslieť na ten starý dom. Vždy keď idem okolo pichne ma v srdci pri predstave, že ho už nikdy nenavštívim. Je to typický dom pre koniec komunizmu. Dvojposchodová kocka so zaťahovacími roletami z vonkajšej strany okien a so smolou na streche. Teraz má šedo - červenú škaredú fasádu vyťahanú od slnka. Keď sme tam bývali bola biela s drobnými trblietavými úlomkami kameňa. Ako dieťa som ich rada oškriabavala. Bývali sme tam s prababkou a pradedkom do mojich… Celý článok ›

„Strach zo samoty, z dospelosti. Z okolností, ktoré vedú k strate nevinnosti." - Morena, Dominika Kavaschová a Andrea Bučko Keď konečne dospejete ľudia vám prestanú prikazovať, začnú vás prosiť. Najprv je to pekné, dodáva vám to pocit slobody a dôležitosti. ,,Môžeš na hodinku, prosím, postrážiť sestru?" alebo ,,Povysávala by si dnes, prosím?" Áno, áno, znie to krásne. Na chvíľu. Kým si neuvedomíte, že slovo prosím je pasca. Proti príkazom sa dá… Celý článok ›

,,Samota mrazí. Lásku chceme. Tá neprichádza. Keď je tu, mrazí viacej. Zrádza." -Emil Boleslav Lukáč, Nenávidíme? Milujeme? Svet zahaľuje hmla a kohúty si posúvajú pieseň po dedine. Ťažko uveriť bledému, rannému svitu, že onedlho príde jar. Kde tu ostali zmrznuté hrudy špinavého snehu, ponurejšie ako celé ráno. Pes si znechutene máča labky v mokrej tráve. Všetci okolo ešte spia, ale ja kráčam a myslím na to, ako dlho som ťa už nevidela. Ani sa… Celý článok ›