Tenkrát poprvé

Konečne mi to niekto vrátil. To, že vždy napochodujem a zneužijem ich aby som si aspoň nachvíľu ošetrila ranu. Nepýtam sa a tvárim sa ako mi na nich skutočne záleží. Nikdy to tak nebolo aj keď bolo obdobie keď som si to nahovárala. V skutočnosti som prázdna. Prázdna, vypočítavá, chladná. Nemožem si byť istá, ale nemyslím si, že sa mýlim.

Nebola som to ja kto tam s tebou bol. Potreboval si aby som ti vylízala bobo. Nemôžem tvrdiť, že to čo sa dialo nebolo úžasné ale niečo mi tam chýbalo. Užila som si to rovnako ako všetci čo boli pred tebou, lenže vždy príde čas keď sa zamyslíš a vtedy si uvedomíš veci. Aj oni to takto cítili? Boli so mnou a niekde vzadu v hlave im blikalo malé červené svetielko s varovaním, že to čo sa deje nie je úplne ok? Odignorovala som ju a až dnes mi dáva zmysel. Nebol si tam. Bol si s ňou. 

Ono, svojím spôsobom sa vás to dotkne. Myslela som si aké je všetko perfektné a nakoniec prídem na to ako to je naozaj. Preto si sa neozval, pretože pre teba to skončilo. Rozumiem tomu lepšie ako ktokoľvek iný. Používame ľudí a pritom sme zamknutí vo svojej hlave s niekým úplne iným. Ten kto to nerobí by ti na to neprišiel ale ty si si začal so mnou. Ja sa v ľudoch v poslednej dobe vyznám.

Ten pohľad čo si mi venova keď sme skončili... Ja neviem, ale to je to čo mi vraví, že sa možno mýlim. Skrátka niečo bolo v tvojich očiach. V tej sekunde si tam naozaj bol so mnou.

Chcem veriť, že sa mýlim, pretože neverím tomu, že si rovnako prázdny ako ja. Vieš keď ma necháš odísť toto šialenstvo bude pokračovať. Som čiernou dierou, ktorá stiahne všetko čo si zmyslí, ale teraz mám pocit, že to ty si pohltil mňa...