Ranná hmla

,,Samota mrazí. Lásku chceme.

Tá neprichádza.

Keď je tu, mrazí viacej. Zrádza."

-Emil Boleslav Lukáč, Nenávidíme? Milujeme?

Svet zahaľuje hmla a kohúty si posúvajú pieseň po dedine. Ťažko uveriť bledému, rannému svitu, že onedlho príde jar. Kde tu ostali zmrznuté hrudy špinavého snehu, ponurejšie ako celé ráno. Pes si znechutene máča labky v mokrej tráve. Všetci okolo ešte spia, ale ja kráčam a myslím na to, ako dlho som ťa už nevidela.

Ani sa mi nechce veriť, ako rýchlo ubehol rok. Všetky veci sa mi zlievajú a minúty sú príliš krátke, ale ten čas, čo som ťa naposledy videla, je nekonečný. Príde mi to ako roky, pritom sú to len tri mesiace. Je to zvláštne, pretože naše prvé stretnutie sa mi zdá, ako včera, hoci to bolo pred viac, ako pol rokom.

Začínam pochybovať. Asi naozaj platí, čo oči nevidia to srdce nebolí. Sú chvíle, keď rozmýšľam, ako som sa mohla do teba vôbec zaľúbiť. Mám pocit, že to zmizlo, lenže moja prvá ranná myšlienka patrila tebe. Aj dnes, aj každé iné ráno.

Niekedy sa dokonca desím toho, že čaro vypršalo. Všetko by to bolo zbytočné. Všetky tie hlúposti čo som urobila. Musela by som si priznať, že som skrátka len zúfalá. Neviem, príliš rozmýšľam, a aj tak sa nevyznám sama v sebe.

Svet sa zmenil a mne preteká čas medzi prsty. Občas som s tým zmierená, ale inokedy ma ovláda zúfalstvo. Niekto krúti hlavou, o nič neprídeš. Ja cítim, že prichádzam. Možno nie hneď, ale jedného dňa zistím, o čo všetko som prišla.

Rozmýšľam, či si občas spomenieš. Ja ti asi nebehám medzi myšlienkami ako ty mne. To je len dobre, toto neprajem nikomu. Ale chcela by som vedieť, či sa ti sem tam mihnem mysľou.

Aj tebe tak veľmi chýbajú ľudia? Mne až príliš. Chýba mi polovica. Zistila som, že môj život bez nich nemá zmysel. Neviem čo bude, ak sa nevrátia.

Dúfam, že sa čoskoro stretneme. Urobím si poriadok, v tom čo cítim. Nazbieram trošku energie, pre ďalšie osamelé dni. Umelo vypchám obväzom dieru v srdci, aspoň na chvíľu.

Zmätená sa pýtam hmly, čo je vlastne pravda. Tajomne sa krúti a cúva, zakaždým, keď sa o kúsok priblížim, ale nedovolí mi vidieť za roh. Mlčí. Všetci okolo tiež. Zrádzajú a chladia. Rovnako ako ranná hmla.