Panta rhei
Publikované 03.12.2021 v 16:01 v kategórii Pocity, prečítané: 45x
Všetko plynie a nič netrvá. Už dávno nie sme tým kým sme boli keď sme prišli na strednú. Už dávno nie sme tým kým sme boli predminulé, minulé alebo toto leto. Už dávno nie sme tým kým sme boli včera. Sme len zbierkou okolností, ktorá sa každú chvíľu o kúsok zmení.
Prešlo toľko času odkedy ťa moja dávno minulá verzia prvýkrát videla. Toľko času odkedy si si ukradol kúsok mojej duše.
Za ten čas som toho veľa prežila a zmenila sa v mnohých smeroch. Jedna vec sa ale nemení a ja už z toho začínam šalieť. Každá moja verzia ťa má stále v hlave a stále ju to k tebe ťahá. Raz menej potom zase viac ale vždy. Či v prvom ročníku, či pred rokom, či v lete alebo včera. Stále na seba narážame. Približujeme a vzďaľujeme sa. Krúžime okolo seba.
Teraz je to ešte ťažšie, pretože sme sa rozhodli urobiť krok, ktorý zásadne ovplyvnil atómy, ktoré nás tvoria. Vraj, ak niekoho pobozkáš kúsok z neho v tebe ostane už navždy. Znamená to, že si súčasťou mňa? Preto ťa nedokážem dostať z hlavy alebo to bolo už dávno dané?
Vôbec ťa nepoznám. Matne som poznala tvoju verziu z pred troch mesiacov ale tá už neexistuje. Sme si cudzí a predsa niečím známy. Kto vlastne si? Ako je možné, že mi tak veľmi tvoje verzie zasahujú do života?
Medzičasom som stretla veľa ľudí. Mala som možnosť zaľúbiť sa. Ublížila som pár srdciam a to moje si vyslúžilo nové jazvy. Uzavrela som sa pred každým. City zamkla na kľúčik a moju pozornosť nikto nezíska dvakrát, až na teba. Tvárim sa, že som zabudla, že tam nie si a pritom na teba nonstop myslím. Niekedy vedome a inokedy nevedome. Všetky tie rozptýlenia ma aj tak vždy priviedli k tebe a skončili sme tak ako sme skončili. Je medzi nami priepasť, ktorú ani jeden z nás nedokáže alebo nechce prekročiť.
Každá moja molekula za tebou plače a ja by som chcela vedieť či na mňa zvykneš myslieť. Či zvykneš myslieť na to čo bolo a čo je teraz. Chcela by som vedieť čo ku mne vlastne cítiš a necítiš a kto vlastne pre teba som. Kto si, vlastne, ty pre mňa...
Aj keď ma to stále trápi, aj keď to stále nemám vyriešené, už sa nemôžeme vracať k tomu čo sa stalo. Vidíme to a cítime inak ako vtedy. Chcem ísť ďalej a poznať tvoju súčasnú verziu a potom ďalšiu a ďalšiu.
Zatiaľ to všetko plynie. Okolnosti, atómy aj myšlienky. Naše verzie sa možno len musia vyformovať do podoby keď sa opäť stretnú a všetko si vysvetlia. Prúd tvojho vedomia naďalej ťahá kúsok mojej duše bez ohľadu na to kým práve som, kým ešte len budem.
Prešlo toľko času odkedy ťa moja dávno minulá verzia prvýkrát videla. Toľko času odkedy si si ukradol kúsok mojej duše.
Za ten čas som toho veľa prežila a zmenila sa v mnohých smeroch. Jedna vec sa ale nemení a ja už z toho začínam šalieť. Každá moja verzia ťa má stále v hlave a stále ju to k tebe ťahá. Raz menej potom zase viac ale vždy. Či v prvom ročníku, či pred rokom, či v lete alebo včera. Stále na seba narážame. Približujeme a vzďaľujeme sa. Krúžime okolo seba.
Teraz je to ešte ťažšie, pretože sme sa rozhodli urobiť krok, ktorý zásadne ovplyvnil atómy, ktoré nás tvoria. Vraj, ak niekoho pobozkáš kúsok z neho v tebe ostane už navždy. Znamená to, že si súčasťou mňa? Preto ťa nedokážem dostať z hlavy alebo to bolo už dávno dané?
Vôbec ťa nepoznám. Matne som poznala tvoju verziu z pred troch mesiacov ale tá už neexistuje. Sme si cudzí a predsa niečím známy. Kto vlastne si? Ako je možné, že mi tak veľmi tvoje verzie zasahujú do života?
Medzičasom som stretla veľa ľudí. Mala som možnosť zaľúbiť sa. Ublížila som pár srdciam a to moje si vyslúžilo nové jazvy. Uzavrela som sa pred každým. City zamkla na kľúčik a moju pozornosť nikto nezíska dvakrát, až na teba. Tvárim sa, že som zabudla, že tam nie si a pritom na teba nonstop myslím. Niekedy vedome a inokedy nevedome. Všetky tie rozptýlenia ma aj tak vždy priviedli k tebe a skončili sme tak ako sme skončili. Je medzi nami priepasť, ktorú ani jeden z nás nedokáže alebo nechce prekročiť.
Každá moja molekula za tebou plače a ja by som chcela vedieť či na mňa zvykneš myslieť. Či zvykneš myslieť na to čo bolo a čo je teraz. Chcela by som vedieť čo ku mne vlastne cítiš a necítiš a kto vlastne pre teba som. Kto si, vlastne, ty pre mňa...
Aj keď ma to stále trápi, aj keď to stále nemám vyriešené, už sa nemôžeme vracať k tomu čo sa stalo. Vidíme to a cítime inak ako vtedy. Chcem ísť ďalej a poznať tvoju súčasnú verziu a potom ďalšiu a ďalšiu.
Zatiaľ to všetko plynie. Okolnosti, atómy aj myšlienky. Naše verzie sa možno len musia vyformovať do podoby keď sa opäť stretnú a všetko si vysvetlia. Prúd tvojho vedomia naďalej ťahá kúsok mojej duše bez ohľadu na to kým práve som, kým ešte len budem.
Komentáre
Celkom 0 kometárov