Čerešne

Prchavá krása - čerešňové kvety. Ten pocit keď uvidíš prvú rozkvitnutú čerešňu. Celá v bielom, krehká a nádherná. Len tak sa zrazu zastavíš, keď ju uvidíš niekde pri ceste, uprostred poľa alebo z okna v rohu cintorína. Vtedy vieš, že prišla jar. Býva to len okamih ako rýchlo rozkvitne, tak rýchlo sa rozzelená. Všetka krása je zrazu preč.
Život a čerešňový kvet od seba nemajú ďaleko. Život je krásny a krehký. Jeden deň sme tu a druhý tu už nemusíme byť. Všetky tie klišé citáty, ktoré hovoria o tom ako nikdy nevieš kedy niekoho vidíš naposledy sú, vlastne, pravdivé. Jedno fúknutie vetra a biele lupienky letia ďaleko za obzor. Nikdy nevieš kedy to príde. Vesmír si berie späť to čo dal bez varovania keď to najmenej čakáš.
Až vtedy ti to všetko docvakne, až v vtedy si uvedomíš, že kedykoľvek môžeš všetkých stratiť. Smrť nie je pre nás živých pekná. Desí nás. Niekto odíde a ty tam stojíš, cítiš smrť niekoho kto ti je vlastne veľmi vzdialený ale zasiahne ťa to, pretože to bol niekto koho si poznal. Zasiahne ťa uvedomenie, že už nikdy nepríde. Nikdy ho už nestretneš na chodbe, nikdy si už nedáte cigu, nikdy ho neuvidíš ako obíjme svoje dievča. Vidíš ju zlomenú a proti svojej vôli začneš rozmýšľať nad tým, čo keby to bol niekto iný. Niekto tebe tak veľmi blízky.
A tak tu teraz sedím a nemôžem dýchať, pretože cítim ich bolesť. Bodá to niekde až hĺbke hrudného koša. Odišiel mladý človek. Odišiel sám, pretože mu nikto z nás nedokázal pomôcť. Nevedel vydržať na tomto svete, a tak šiel skúmať iný. Nechal nás tu zlomených, zasiahnutých. Vďaka nemu si uvedomujeme aké je to celé prchavé. Nikdy nevieš kedy sa niekto rozhodne odísť alebo si ho skrátka vesmír vezme späť.
Bytostne si uvedomujem všetku tú pominuteľnosť. Napriek tomu sa stále bojíme riskovať. Stále máme strach povedať čo cítime, robiť čo chceme. Nechceme tomu veriť. Nechceme uveriť, že sa všetko môže skončiť tak rýchlo. Máme pocit, že sa nás to netýka. Aspoň v to dúfame...
Až ma mrazí, keď si uvedomím, že ďalšie klišé ako YOLO alebo carpe diem tak veľmi dáva zmysel. Netušíme kedy zaveje vietor a odfúkne ďalší lupeň.
Myslím na teba a je mi to neskutočne ľúto. Je mi ľúto, že si trpel tak veľmi, že si odišiel. Odpúšťam ti a verím, že si našiel lepšie miesto kde sa možno ešte niekedy stretneme.