Úplne iný
Publikované 20.06.2021 v 16:27 v kategórii Súčasnosť, prečítané: 26x
,,Môžem byť úprimná?"
,,Jasné, poď do mňa!"
,,Vždy som si myslela, že si úplný debil..."
,,To dáva zmysel, na dievčatá som zásadne odporný."
,,A prečo si teraz fajn?"
,,Pretože s tebou je mi fajn. Nebudem to predsa kaziť tým, že sa k tebe budem správať ako hulvát... Dáš si cigu?"
Keď som si vyklepanými prstami ťahala už asi siedmu cigaretu nemala som tušenie ako ešte dopadneme. Chalan, ktorého som sa bála a počas základnej školy som vždy prešla na opačnú stranu chodby len aby som sa ti vyhla. Teraz som tu s tebou sedela a videla som, že si úplne iný. Nechala som sa tebou voziť v aute aj keď si bol opitý a pripaloval si mi cigarety, kým sme viedli také tie rozhovory o všetkom a o ničom.
Neskôr napcháš hlavu do môjho stanu a o chvíľu sa vrátiš aj s veľkým nafúknutým matracom. Nasúkaš ho dnu a ja sa fakt teším, pretože na tento terén karimatka nestačí. Trvá len pár sekúnd kým mi zašepkáš do ucha:
,,Bojíš sa ma?"
,,Už nie..."
,,Bude ti vadiť keď si ťa takto chytím?", tvoj hlas ma šteklí v uchu a tvoja ruka sa mi ovinie okolo pása. Takmer bez dychu zašepkám:
,,Nie..."
Bol si taký jemný a zlatý. O chvíľu ti už ležím na hrudi a ty ma jednou rukou hladkáš po vlasoch a palcom druhej mi hladíš ruku. Stále sa ubezpečuješ: je to v poriadku? Nevadí ti, že sa ťa dotýkam? Mám prestať? Nie, nie, nie, dávaš mi presne to čo mi chýba. Je to vôbec možné? Ty sa vieš takto správať?
Neskôr zo mňa stiahneš spacák a pritiahneš si ma tak blízko, ako sa dá. Uvedomíš si, že som v nohavičkách a tvoje ruky mi začnú blúdiť po zadku. Rozmýšľam s koľkými dievčatami si niečo podobné už robil, pretože presne vieš ako sa dotýkať, kým sa ženám nerozpustí mozog na kašu.
Si jemný si vnímavý a asi mi čítaš myšlienky, pretože z ničoho nič pritvrdíš. Dotýkaš sa ma tak, akoby si sa ma nevedel nabažiť a systematicky krúžiš od nôh cez zadok až na brucho. Tvoje prsty obtierajú o lem mojich nohavičiek a keď chceš pod ne zájsť zastavím ťa. Neprostestuješ, nehádaš sa so mnou, len to akceptuješ.
Sem tam tlmene vzdychnem, nosom mi prechádzaš po krku a musí ti byť jasné, že som nadržaná. Tvoje predlaktie si tlačím na hrdlo. Už nič neskúšaš. Vieš, že by som ťa opäť zastavila. Nechcem aby to zašlo tak ďaleko. Aj tak sa musím veľmi snažiť aby som nestratila hlavu. Pri tebe to vôbec nie je ťažké. Kto by to bol povedal?
Obaja sme si dopĺňali deficit a túžbu po kontakte. Celú noc si sa mi venoval. Dokonca aj zo spánku keď si mi chrápal do ucha. Bezmyšlienkovite si ma hladkal po vlasoch alebo ma držal za ruku. Keď som sa pomrvila zakaždým si sa napravil tak aby mi to vyhovovalo. Ani nevieš, že si na chvíľu zaplátal ranu na mojom srdci čo ma neustále hryzie a neviem jej uniknúť.
Ako som sa ťa mohla báť? Ako to, že si taký skvelý? Keď sa ráno posadím chytíš ma za pás a stiahneš späť. Nie je to tak ako to bolo s ním. Ty sa ma nebojíš dotýkať a ráno sa netváriš aký si bol opitý. Necítim pri tebe ten pocit, že sa radšej nemám hýbať inak ťa odplaším. Sme ako dve bábky, ktoré sa navzájom ovládajú. Vymotám sa z tvojho náručia aj keď by som tam chcela ostať naveky a idem sa vycikať. Je len osem hodín ale vonku už je nechutne horúco. Vrátim sa do stanu a stiahnem zo seba mikinu. Zostanem len v krátkom crop tope, pod ktorým nemám podprsenku a v nohavičkách. Naschvál si ľahnem ďalej od teba a chcem vedieť ako zareaguješ. Ledva si ľahnem prejdeš mi mozog rozpúšťajúcim spôsobom rukou po celom tele. Potom ma chytíš a pritiahneš k sebe tak, že mi nos zaboríš do krku a ruku máš na vnútornej strane môjho stehna. Paralyzovaná tvojimi dotykmi rozmýšľam nad nevyspytateľnosťou života a nad tým, že ľudia sa naozaj menia alebo minimálne majú stránku, o ktorej ste ani nedúfali, že existuje.
Možno vás zaujíma čo ďalej. Mňa ani nie. Buď to bude pokračovať alebo nie. Ak by to nepokračovalo tak sme spolu zažili peknú noc keď sme tam boli jeden pre druhého keď smeto najviac potrebovali. Minimálne si mi ukázal, že veci môžu fungovať aj takto. Naučil si ma, že mi môže byť s niekým fajn bez strachu, že oňho prídem.
Kým toto píšem čakám kedy mi prinesieš veci čo ostali u teba v aute. Nechce sa mi veriť, že sa naozaj teším práve na tvoj príchod. Tak trochu si mi prevrátil svet, pretože si úplne iný.
,,Jasné, poď do mňa!"
,,Vždy som si myslela, že si úplný debil..."
,,To dáva zmysel, na dievčatá som zásadne odporný."
,,A prečo si teraz fajn?"
,,Pretože s tebou je mi fajn. Nebudem to predsa kaziť tým, že sa k tebe budem správať ako hulvát... Dáš si cigu?"
Keď som si vyklepanými prstami ťahala už asi siedmu cigaretu nemala som tušenie ako ešte dopadneme. Chalan, ktorého som sa bála a počas základnej školy som vždy prešla na opačnú stranu chodby len aby som sa ti vyhla. Teraz som tu s tebou sedela a videla som, že si úplne iný. Nechala som sa tebou voziť v aute aj keď si bol opitý a pripaloval si mi cigarety, kým sme viedli také tie rozhovory o všetkom a o ničom.
Neskôr napcháš hlavu do môjho stanu a o chvíľu sa vrátiš aj s veľkým nafúknutým matracom. Nasúkaš ho dnu a ja sa fakt teším, pretože na tento terén karimatka nestačí. Trvá len pár sekúnd kým mi zašepkáš do ucha:
,,Bojíš sa ma?"
,,Už nie..."
,,Bude ti vadiť keď si ťa takto chytím?", tvoj hlas ma šteklí v uchu a tvoja ruka sa mi ovinie okolo pása. Takmer bez dychu zašepkám:
,,Nie..."
Bol si taký jemný a zlatý. O chvíľu ti už ležím na hrudi a ty ma jednou rukou hladkáš po vlasoch a palcom druhej mi hladíš ruku. Stále sa ubezpečuješ: je to v poriadku? Nevadí ti, že sa ťa dotýkam? Mám prestať? Nie, nie, nie, dávaš mi presne to čo mi chýba. Je to vôbec možné? Ty sa vieš takto správať?
Neskôr zo mňa stiahneš spacák a pritiahneš si ma tak blízko, ako sa dá. Uvedomíš si, že som v nohavičkách a tvoje ruky mi začnú blúdiť po zadku. Rozmýšľam s koľkými dievčatami si niečo podobné už robil, pretože presne vieš ako sa dotýkať, kým sa ženám nerozpustí mozog na kašu.
Si jemný si vnímavý a asi mi čítaš myšlienky, pretože z ničoho nič pritvrdíš. Dotýkaš sa ma tak, akoby si sa ma nevedel nabažiť a systematicky krúžiš od nôh cez zadok až na brucho. Tvoje prsty obtierajú o lem mojich nohavičiek a keď chceš pod ne zájsť zastavím ťa. Neprostestuješ, nehádaš sa so mnou, len to akceptuješ.
Sem tam tlmene vzdychnem, nosom mi prechádzaš po krku a musí ti byť jasné, že som nadržaná. Tvoje predlaktie si tlačím na hrdlo. Už nič neskúšaš. Vieš, že by som ťa opäť zastavila. Nechcem aby to zašlo tak ďaleko. Aj tak sa musím veľmi snažiť aby som nestratila hlavu. Pri tebe to vôbec nie je ťažké. Kto by to bol povedal?
Obaja sme si dopĺňali deficit a túžbu po kontakte. Celú noc si sa mi venoval. Dokonca aj zo spánku keď si mi chrápal do ucha. Bezmyšlienkovite si ma hladkal po vlasoch alebo ma držal za ruku. Keď som sa pomrvila zakaždým si sa napravil tak aby mi to vyhovovalo. Ani nevieš, že si na chvíľu zaplátal ranu na mojom srdci čo ma neustále hryzie a neviem jej uniknúť.
Ako som sa ťa mohla báť? Ako to, že si taký skvelý? Keď sa ráno posadím chytíš ma za pás a stiahneš späť. Nie je to tak ako to bolo s ním. Ty sa ma nebojíš dotýkať a ráno sa netváriš aký si bol opitý. Necítim pri tebe ten pocit, že sa radšej nemám hýbať inak ťa odplaším. Sme ako dve bábky, ktoré sa navzájom ovládajú. Vymotám sa z tvojho náručia aj keď by som tam chcela ostať naveky a idem sa vycikať. Je len osem hodín ale vonku už je nechutne horúco. Vrátim sa do stanu a stiahnem zo seba mikinu. Zostanem len v krátkom crop tope, pod ktorým nemám podprsenku a v nohavičkách. Naschvál si ľahnem ďalej od teba a chcem vedieť ako zareaguješ. Ledva si ľahnem prejdeš mi mozog rozpúšťajúcim spôsobom rukou po celom tele. Potom ma chytíš a pritiahneš k sebe tak, že mi nos zaboríš do krku a ruku máš na vnútornej strane môjho stehna. Paralyzovaná tvojimi dotykmi rozmýšľam nad nevyspytateľnosťou života a nad tým, že ľudia sa naozaj menia alebo minimálne majú stránku, o ktorej ste ani nedúfali, že existuje.
Možno vás zaujíma čo ďalej. Mňa ani nie. Buď to bude pokračovať alebo nie. Ak by to nepokračovalo tak sme spolu zažili peknú noc keď sme tam boli jeden pre druhého keď smeto najviac potrebovali. Minimálne si mi ukázal, že veci môžu fungovať aj takto. Naučil si ma, že mi môže byť s niekým fajn bez strachu, že oňho prídem.
Kým toto píšem čakám kedy mi prinesieš veci čo ostali u teba v aute. Nechce sa mi veriť, že sa naozaj teším práve na tvoj príchod. Tak trochu si mi prevrátil svet, pretože si úplne iný.
Komentáre
Celkom 0 kometárov