Rozhovor

,,Rozmýšľaš občas nad tým, že jedného dňa sa možno zaľúbiš, vydáš, usadíš sa a budeš mať rodinu?"
,,Bože, to čo sú za otázky? Máš filozofický mood alebo čo?"
,,Nemáš rada keď sa ťa niekto pýta na takéto veci."
,,..."
,,Prečo?"
,,Pretože ma budúcnosť desí a stresuje ma keď ma niekto núti rozmýšľať o niečom o čom nemôžem tušiť, ako to dopadne."
,,Takže vôbec neplánuješ?"
,,Úprimne, keď sa nad tým zamyslím tak nie. Prestala som s tým. Neviem kedy neviem ako ale prestala. A čo ty? Uvažuješ o budúcnosti? Plánuješ?"
,,Jasné, že mám nejaké veci naplánované, ale tá konkrétna otázka, na ktorú som sa ťa pýtala je ťažko zodpovedateľná. Dúfam, že nájdem lásku a niekoho s kým budem chcieť stráviť zvyšok života. Viem, že chcem deti a domov a vedieť sa postarať o svoju rodinu. Nemôžem vedieť ako to bude ale takto by som to chcela. Ty nad tým naozaj nerozmýšľaš? Nemáš nejakú, ako to povedať, ideu?"
,,Ja toto nechcem, pretože neverím na lásku. Láska je kurva mnohokrát je úplne fuk koho ľúbiš. Láska nestačí na to aby ste si navzájom nedolámali srdcia a hlboko sa emočne nepoškodili. A k tej tvojej idei: očakávania a predstavy najviac rania. Všetky tie zmarené plány odplavené realitou. Preto žiadne nemám. Momentálne mi nemá čo ublížiť, pretože si od všetkého držím odstup. Som s tým spokojná a nemienim znovu riskovať."
,,Podľa mňa o veľa prichádzaš. Chápem, že ti niekdy niekto ublížil ale nie všetci sú rovnakí. Raz stretneš niekoho s kým to bude fungovať. Žiadne, ako si to povedala, emočné rany? Keď sa uzavrieš pred všetkým tá správna osoba ťa nemá šancu nájsť."
,,Vieš každý jeden človek v mojom živote od rodiny, cez kamarátov až po chlapcov mi nejakým spôsobom ublížil. Niekto ti ublíži sotva viditeľne a po inom zas tečie krv ale pointa je rovnaká, ľudia sú nebezpeční. A vzhľadom na to, že toto sa neustále opakuje tak už nevládzem hľadať tú "správnu osobu". Posledných pár mesiacov je zo mňa emocionálny kameň. A pri predstave, že by som mala hľadať toho pravého je mi do smiechu. Muži sa skrátka nedokážu správať ako chlapi ani pri úplných banalitách. Ako by som mohla s niekým takým stráviť zvyšok života a dať mu na zodpovednosť seba, deti a všetko ostatné?"
,,Okej, ja to chápem, ale nemôžeš byť taká pesimistická. Pre svoje vlastné dobro maj trochu nádeje. Čo ťa presvedčilo o tom, že muži sa nevedia správať ako chlapi?"
,,Nie som pesimistická len realistická. Žiadne ružové okuliare si nasadzovať nemienim. Mám pre teba dokonalý príklad. Stráviš s niekým každý piatok počas dvoch mesiacov, potom sa s ním vyspíš, ale keď sa začne školský rok a vy ste každý posratý deň spolu v triede tak sa jej ani nepozrieš do očí a nie si schopný ju ani pozdraviť na chodbe. Zdá sa ti toto v poriadku? Nečakám, že budeme kamoši spolu trkotať na chodbe alebo, že sa medzi nami náhodou vytvorí vzťah ale ako môžeš totálne, ale že totálne ignorovať niekoho s kým si mal sex a potom s ním zaspával v náručí."
,,Ja by som niečo také neurobila preto neviem čo ti na to povedať. Určite by som zistila, či mi ten jeden večer za to stojí. Ale mrzí ma to."
,,To bolo poslednýkrát čo som si dovolila niečo začať cítiť a nesnaž sa ma presviedčať, že nabudúce stretnem lepšieho. Pocity sú nanič a nikdy mi nepriniesli nič dobré...Preto nečakám a do všetkého sa bezhlavo vrhám, pretože v konečnom dôsledku sa ma to nedotýka."

Práve sa moja predošlá verzia porozprávala s tou dnešnou. Každý deň tam sedím a neviem od teba odtrhnúť myšlienky aj keď na teba dávno nepozerám. Kradneš moju pozornosť. Vravím si aká som hlúpa, že som si dovolila vôbec niečo cítiť a myslieť. Teraz som každý deň zaseknutá v tých istých chvíľach. Pozerám sa na teba a všetko je tak dôverne známe. Prebúdzaš vo mne hriešne myšlienky a ja som rada, že mi nikto nemôže vidieť do hlavy.
Nikdy som nečakala, že to takto dopadne. Že sa v tom budem stále vŕtať a rozmýšľať nad tým. Malo to byť tak ako predtým. Zabaviť sa, odísť a nikdy viac sa k tomu nevracať. Teraz na teba ani nemusím pozrieť stačí tvoja prítomnosť a ja nás mám priamo pred očami.
Stálo to za to? Až sa mi konečne podarí vytesniť pocity čo si zanechal a čo vo mne vyvolávaš tak poviem áno. Čo keby si sa začal správať ako chlap a uľahčil mi to? Pretože teraz sa hnevám a som frustrovaná a neviem to nejak vnútorne ukončiť. Možno by stačil iba jedne rozhovor ale pochybujem, že také niečo dokážeme.