Odpoveď

Drahý,

keď mi dnes prišla obálka s Tvojím menom mala som strach ju otvoriť. Bála som sa, že ma budeš prosiť aby som sa vrátila. Bála som sa, že Tvoje slová budú kričať milujem Ťa. Avšak, keď som obálku otvorila našla som niečo úplne iné. Porozumenie.

Nikdy som nebola tá pravá pre Teba. Vždy si mal svoj spokojný, usporiadaný život. Potom som prišla a ja takmer zničila všetko čo si budoval. Príliš si sa upol na predstavu môjho ja, ktorá nikdy neexistovala. Nechala som Ťa v tom ale bola to chyba.

Stretol si ma v období, keď som Ťa potrebovala. Bola som zničená zlomená a mala som pocit, že všetko stratilo zmysel. Keď som videla aký si mnou uchvátený, hoci som bola len svojou čiernobielou kópiou, zaujalo ma to. Ty si ma zaujal.

Mala som z Teba pocit, že túžiš uniknúť stereotypu. Preto som Ti prevrátila svet. Zažil si so mnou nové veci. Naše bláznivé leto. Prinútila som Ťa milovať a nenávidieť ma zároveň. Robil si veci, ktoré si nechcel len preto, lebo ja som chcela. Myslel si si, že to robíš lebo ma miluješ a pritom som Ťa manipulovala. Som toxická, vždy som bola a navždy budem.

Viem, že som ti ublížila, keď som skrátka zmizla. Také veci sa nerobia, ale mne sa po čase ľudia zunujú. Áno, je to hrozné, je to bolestivé ale je to tak. Jedného dňa sa skrátka zobudím s pocitom hlavy pod vodou a viem, že je načase ísť ďalej.

Pôsobím chladne ale nie je to tak... Každý človek, ktorého opustím je stále tam. Ako vravíš je z neho črep, ktorý zvykne pichať. Chýbajú mi a chýbaš mi aj Ty, ale už sa nedokážem vrátiť.

Myslím na všetky tie chvíle, keď som žasla nad tým, aký si úžasný. Bola som rozbitá a Ty si ma postupne zlepil zlatými švami. Takmer si zo mňa urobil Tvoje vysnené kintsukuroi dievča.

Milovala som Ťa a stále milujem. Naučil si ma veciam, ktoré mi vždy chýbali. Naučil si ma pokore, vďačnosti a zodpovednosti. Schladil si môj oheň. Keď si spomeniem na leto tak to veľmi nesedí ale dal si mi pokoj v mojom chaose.

Tento list nikdy nedostaneš. Nikdy si ho neprečítaš. Znamená príliš veľa a zbytočne by znovu otvoril rany. Poskytol by priestor nádeji. Je lepšie, keď zabudneš. Pochopil si, že som musela odísť. Možno si to vedel už od začiatku. Neviažem sa a utekám pred očakávaniami. Ľudia sa mi zunujú, keď nadobudnem pocit, že ich sklamem. Som zbabelá. Nezaslúžite si to. Ty a ani mnoho ďalších. Žiaľ nie si prvý a nebudeš ani posledný.

Zmenila som Tvoj život a Ty ten môj. Možno to bolelo ale vedel si, že musím ísť. Ak sa hneváš, že som Ti ublížila, je to v poriadku. Zaslúžim si to. Ale vidím, že chápeš, a že sa zo mňa liečiš. To je Vaša výhoda. Všetkých čo som opustila. Vyliečite sa. Mne len mokvajú rany a pribúda ich stále viac.

Nepoviem Ti, že prestanem. Som skrátka taká. Zbabelá. Budem utekať v ústrety koncu a presviedčať sa, že na ničom nezáleží bez ohľadu na skutočnosť. Večer budem kľučkovať medzi priepasťami, a čakať kým sa potknem. Aj teraz za oknom svietia hviezdy a ich chladné svetlo mi pripomína všetky tie noci. Noci, keď som sa na okamih cítila milovaná. Vďačím Ti za tak veľa. Nikdy som si Ťa nezaslúžila a ani tie chvíle, keď Tvoje ústa boli pritisnuté na mojich a Tvoje ruky okolo môjho pása. Tvoje oči mi vraveli, že som výnimočná. Si asi tou najväčšou priepasťou, o ktorú sa nedá nepotknúť.

Vieš čo mi dáva nádej? Že sa s každým z Vás ešte raz stretnem. Niekde ďaleko od budúcnosti. Každý z Vás ma bude uchovávať medzi Svojimi črepmi, ktoré nepichajú. Budete mať Svoje životy, budete šťastní. Potom sa nám stretnú oči a výboj prešľahne chrbticu. Spoznáš ma a opýtaš sa: ,,Pamätáš si?" A ja si spomeniem.

A presne preto nepoužívam sbohom, pretože je nám súdené sa ešte raz stretnúť, kým odbije koniec.

PS: Nezabúdaj, že milujem hviezdy príliš láskavo aby som sa bála noci.

Dovidenia!