Nutkanie byť a niečo znamenať

,,Neverím vám, neverím. Neverím vám, neverím... Si." - Dominika Kavaschová a Andrea Bučko: Červené jabĺčko

Pre autora sú veľmi dôležité pocity. Potrebujete nejaký katalyzátor, čo vás nakopne a spustí vo vás príval inšpirácie. Mnohokrát sa využívajú negatívne emócie. Dnes ich tiež použijem, budem čerpať zo svojho smútku, frustrácie a vyčerpania. Asi vám prídem chaotická. A taká aj naozaj som. Raz tu, raz tam. Každú chvíľu inak. Pravdou je, že sa nevyznám. Nevyznám sa v sebe a svojich pocitoch a ani vo svete. Vidíte, ako sa mení moje chápanie a pocity.

Vždy som si myslela, že u mňa nie je žiadne nutkanie niečo znamenať. Ukázalo sa však, že nutkanie niečo znamenať je u mňa veľmi silné. Nutkanie znamenať niečo pre niekoho.

Naozaj sa snažím, ale pre každého som napokon len epizóda. Pre každého niečo znamenám iba chvíľu. Niekedy jednu noc, inokedy niekoľko rokov. Na čase nezáleží, aj keď niektoré nekonečná sú dlhšie, ako iné. Podstata je, že nakoniec zistím, že som nikdy nič neznamenala. Zakaždým, keď si myslím, že by sa to konečne mohlo zmeniť, dostanem ďalší kopanec. Od každého. Od chlapcov, od kamarátov, od rodiny.

Problém bude vo mne, keďže iným fungujú vzťahy aj na celý život. Včera som dostala posledný kúsok skladačky. Čriepky informácie sa dajú ignorovať, ale celok si vynúti vašu pozornosť. Najhoršie je, že všetko naznačovalo tomu, že pravda bude vyzerať takto a ja som napriek tomu v šoku. Nič sa nevyrovná pocitu pochopiť aká som bola hlúpa a naivná. Opäť...

Nie som veľmi dôverčivá a po každom ďalšom kopanci je to ešte horšie. Nemám chuť, energiu a ani odvahu nadväzovať ďalšie vzťahy. Keď sme sa rozhodovali medzi chatou v dedine alebo na samote v lese maklér povedal: ,,Ľudia sú niekedy horší, ako medvede." Súhlasím. Ľudia ublížia nechciac, vedome. Rany po nich sa nikdy celkom nezahoja. Už nikdy nebudete rovnakí. Už nikdy im nedokážem veriť.

Posledný kúsok skladačky mi ukázal, že každý jeden krok bol vedome naplánovaný. Každá jedna veta, pohľad, skrátka všetko. Vyšla som z toho zase, ako hlupaňa, pretože to bolo také presvedčivé, až som sa rozhodla dôverovať. Človek by si myslel, že po tých predošlých skúsenostiach už taká hlúpa nebudem...

Od začiatku počúvam, zisťujem. Nikto mi nemôže nič tvrdiť o dezinformáciach, pretože to mám overené od rozličných zdrojov. Nebolo to prvýkrát, vedel si čo robíš. Od začiatku až po koniec. Dokonca aj teraz presne vieš čo robíš. A pochybujem, že si čakal, že ma ešte niekedy uvidíš. Mala som byť epizóda. Zábava na jedno použitie. Nie som z toho ani veľmi smutná, že nakoniec som bola len jedna z mnohých a vlastne nič neznamenala. Ale cítim sa využitá a hlúpa. Navyše vieš akú mienku o mne majú ľudia? Nie o tebe. O mne. Áno, dievčatá sú v tomto vždy na vine. Nikoho nezaujíma manipulácia z vašej strany. Ale asi majú pravdu, veď my sme tie hlúpe.

Vieš čo by ma, ale zaujímalo? Koľko ich bolo predo mnou a po mne? Viem o troch minimálne... So mnou sme štyri a ktovie o koľkých, ani netuším. Celkom vysoké číslo v takom krátkom čase. Nebudem klamať, je mi na vracanie. Ani by mi nenapadlo, že ty si tento typ, a že ja sa s takým niekedy zapletiem.

Vieš, dnes už každá maličkosť dáva zmysel. Ten zvláštny, nezmyselný koniec dokonale zapadol do mozaiky. Najhoršie je, že stále mám to hlúpe nutkanie byť a niečo znamenať... Len už nie pre teba. Konečne som dala dolu okuliare a neboj sa, dostaneš to poriadne vyžrať. Koniec koncov, aj keď si to nemyslíš, prišiel si o viac, ako my.