Končiace začiatky alebo začínajúce konce
Publikované 01.09.2021 v 12:40 v kategórii Súčasnosť, prečítané: 61x
Opäť je tu ten deň, keď prichádza uvedomenie. Všetky tie veci čo máte len tak niekde v podvedomí ale vôbec sa im nevenujete. Dnes je naozaj koniec. Koniec leta, koniec nerozvážnosti. Všetci sme vedeli, že to príde, a že sa to blíži ale nikto z nás tomu nechcel veriť. Veď prečo aj? Toto leto sme objavili skutočnú slobodu.
Zdalo sa mi také krátke a pritom jeho začiatok sa mi zdá ako keby sa odohral v inom živote. Celé mi to prebehlo pred očami ako rozmazaná šmuha. Už je to preč a za oknom sa začína kaziť počasie. Prichádza moje najhoršie obdobie v zložení škola, časopis, jeseň, chlad a ponurosť. Opäť musím byť tá zodpovedná, slušne sa obliekať, chodiť načas, netúlať sa po nociach a rozhodnúť sa čo s budúcnosťou. Sme mladí príliš rýchlo a krátko.
Prišla som na to, že ešte vôbec nechcem dospieť. Nechcem riešiť peniaze, vzťahy, budúcnosť a čo ja viem čo všetko ešte. Nechcem nosiť oblečenie, ktoré zabíja moju osobnosť, upadnúť do stereotypu a mať stres. Chcem byť presne to nerozvážne, impulzívne a slobodné decko, ktorým som bola celé toto leto. Chcem žiť a nie prežívať.
Vedieť tak zastaviť čas alebo ho natiahnuť. Keby som mala túto možnosť tak leto trvá večne. Stále svieti slnko a je okolo 27 stupňov a každý deň je piatok. Každý deň by som stretla niekoho iného do koho by som sa na chvíľu zamilovala a potom sa odmilovala a šla zas ďalej. Týždeň by bol ako jeden deň a ja by som necítila chýbajúci spánok. Každé ráno by som vstala o pol desiatej a spravila si toasty a kávu, ku ktorej by som si dala tvarohového míšu. Naši by boli na chalupe a keby som mala náladu tak by som ich odbehla pozrieť. Chodila by som domov v skorých ranných hodinách pre 2 hodiny spánku a potom šla do práce. Vyžmýkala by som zo seba aj poslednú kvapku energie. Nosila by som kraťasy a krátke topy a špinavé tenisky. Strapaté vlasy po pás a sponky vo vlasoch. Diabol s tvárou anjela.
Večer by som tancovala tak ať kolabují nohy a lámala ďalšie srdcia. Presne takto vyzerali najlepšie dva mesiace môjho doterajšieho života.
Našla som samú seba. Možno neviem kam chcem ísť na vysokú alebo či zmaturujem, ale konečne viem kto som. Som impulzívna, hyperaktívna, krásna, totálne šialená, nechcem sa viazať, nemyslím na dôsledky a prvýkrát v živote si uvedomujem, že som lovec a nie korisť. Zažila som slobodu, skutočnú slobodu, a preto je návrat späť do reálneho života ešte ťažší ako kedykoľvek predtým. Našla som časť svojej osobnosti, ktorú milujem a teraz ju musím schovať, pretože spoločnosť to vyžaduje. Stojím pred mnohými rozhodnutiami, na ktoré nemám chuť ale oni čakajú. Preto sa pýtam: čo sa skončí a čo sa začne?
Zdalo sa mi také krátke a pritom jeho začiatok sa mi zdá ako keby sa odohral v inom živote. Celé mi to prebehlo pred očami ako rozmazaná šmuha. Už je to preč a za oknom sa začína kaziť počasie. Prichádza moje najhoršie obdobie v zložení škola, časopis, jeseň, chlad a ponurosť. Opäť musím byť tá zodpovedná, slušne sa obliekať, chodiť načas, netúlať sa po nociach a rozhodnúť sa čo s budúcnosťou. Sme mladí príliš rýchlo a krátko.
Prišla som na to, že ešte vôbec nechcem dospieť. Nechcem riešiť peniaze, vzťahy, budúcnosť a čo ja viem čo všetko ešte. Nechcem nosiť oblečenie, ktoré zabíja moju osobnosť, upadnúť do stereotypu a mať stres. Chcem byť presne to nerozvážne, impulzívne a slobodné decko, ktorým som bola celé toto leto. Chcem žiť a nie prežívať.
Vedieť tak zastaviť čas alebo ho natiahnuť. Keby som mala túto možnosť tak leto trvá večne. Stále svieti slnko a je okolo 27 stupňov a každý deň je piatok. Každý deň by som stretla niekoho iného do koho by som sa na chvíľu zamilovala a potom sa odmilovala a šla zas ďalej. Týždeň by bol ako jeden deň a ja by som necítila chýbajúci spánok. Každé ráno by som vstala o pol desiatej a spravila si toasty a kávu, ku ktorej by som si dala tvarohového míšu. Naši by boli na chalupe a keby som mala náladu tak by som ich odbehla pozrieť. Chodila by som domov v skorých ranných hodinách pre 2 hodiny spánku a potom šla do práce. Vyžmýkala by som zo seba aj poslednú kvapku energie. Nosila by som kraťasy a krátke topy a špinavé tenisky. Strapaté vlasy po pás a sponky vo vlasoch. Diabol s tvárou anjela.
Večer by som tancovala tak ať kolabují nohy a lámala ďalšie srdcia. Presne takto vyzerali najlepšie dva mesiace môjho doterajšieho života.
Našla som samú seba. Možno neviem kam chcem ísť na vysokú alebo či zmaturujem, ale konečne viem kto som. Som impulzívna, hyperaktívna, krásna, totálne šialená, nechcem sa viazať, nemyslím na dôsledky a prvýkrát v živote si uvedomujem, že som lovec a nie korisť. Zažila som slobodu, skutočnú slobodu, a preto je návrat späť do reálneho života ešte ťažší ako kedykoľvek predtým. Našla som časť svojej osobnosti, ktorú milujem a teraz ju musím schovať, pretože spoločnosť to vyžaduje. Stojím pred mnohými rozhodnutiami, na ktoré nemám chuť ale oni čakajú. Preto sa pýtam: čo sa skončí a čo sa začne?
Komentáre
Celkom 0 kometárov