Chýbajúci kúsok

,,Máte úžasnú dcéru..."

,,Áno, tak sa podľa toho k nej správaj."

Vraciam sa k ohňu som unavený, jak pes. Jej otec nám doviezol veci a keď videl v akom stave som ja s Markom, tak išiel ešte aj po drevo. Pozviechal som sa a išiel s ním len aby som mu mohol toto povedať. Jeho odpoveď nebola vyhrážkou. Len vyslovil neodškriepiteľnú podmienku. Neboli sme spolu dlho, ale ja som vedel, že toto je ona. Každý deň som sa do nej zamiloval znova a znova. Aj teraz, keď ju vidím, ako sústredene stavia stan. Otočí sa, stretnú sa nám oči a ona sa usmeje. Opäť som sa zamiloval.

Jej otec zhodli drevo rozlúčil sa s nami a odišiel. Dostavali sme stan a zložili sa všetci pri ohni. Baby sa rozkecali a s Markom sme si načali pivo. Mal som čo robiť aby som neklipkal očami. Dnešný deň ma totálne zlikvidoval. Osem hodín veslovania dá človeku zabrať. Marko sedel na rybárskej stoličke s Miou na kolenách. Opieral sa jej o plece a zaspával. Oproti nám sedeli Lili a Soňa. Lili vyzerala, že by sa s ňou radšej bozkávala, ale Soňa hrala na gitare, tak ako celý deň: smutne a ťahavo. Aspoň nespievala, vtedy ste mali chuť odrezať si uši. Avšak moje dievča vie spievať. Jej hlas sa vznášal ponad les a oheň až k vode. Rád som na ňu pozeral, keď spievala. Videli ste, že sa presunula do svojho vlastného sveta. Dopil som pivo, ktoré ma ešte viac uspalo. Položil som jej hlavu do lona a objal ju okolo pása. Cítil som jej prsty vo vlasoch. Jej hlas a pukanie ohňa ma spoľahlivo uspali.

Všetci ostatní už dávno spia. Som opretá o kmeň stromu a pozerám na môjho spiaceho chalana. Je mi zima, ale nemám to srdce ho zobudiť. Milujem ten pohľad, keď spí. Vyzerá bezstarostne, mladšie a zraniteľne. Možno je to divné, ale milujem, keď chalani vyzerajú zraniteľne. Aj v spánku ma pevne drží akoby sa bál, že sa mu stratím. Keď tu takto sedím a sledujem, ako ticho vydychuje ústami, viem, že som našla niekoho koho už neopustím. Ľúbim ho, ale predtým som ľúbila aj iných. To čo máme my je niečo iné. Stal sa súčasťou mojej duše a vedela, že sa ho nedokážem vzdať, aj keby to chcel on sám.

Je mi zima, jeho som zakryla dekou, ale asi by nám obom bolo lepšie v spacákoch. Konečne sa zobúdza a ja si necítim nohy.

Zobudím sa a vidím, že oheň už dohorel. Sedí tam len v mikine. Cítim, ako napína svaly aby ukryla chvenie. Ostatných nevidím, a to znamená, že už išli spať.

,,Zlato, prečo si ma nezobudila?"

,,Bol si taký zlatý, že som nemala srdce ťa budiť" ,uškrnie sa, keď sa postavím.

,,No poď, vstávaj lebo ešte kvôli mne prechladneš."

,,Auuu, mám totálne stŕpnuté nohy!"

Vytiahnem ju hore a zdvihnem na ruky. Cestou do stanu ma drží okolo krku a hlavu má položenú na mojej hrudi. Ach bože, ako ju ľúbim! Položím ju do spacáku a zabalím, ale kým upratujem tenisky je opäť pri mne. Bozkávam ju až pokým si necítim pery. Rukami jej blúdim po tele, ale viem, že nikam ďalej to nezájde. Dnes nie. O chvíľu povie: ,,Poďme spať. Zajtra ráno skoro vstávame." ,má pravdu. Pritiahnem si ju k sebe, položí si na mňa hlavu a o chvíľu už spí.

Vždy som mal pocit, že zo mňa kúsok chýba. Kým som nestretol ju. Ona je ten kúsok a ja som konečne úplný.