Chladné svetlo minulosti

Sedela na zemi a v chladnom svetle hviezd sa snažila nájsť odpoveď. Nepoznala ho, vôbec ho nepoznala ale nedokázala ho dostať z hlavy. Nevedela sa si vybaviť celý večer, ktorý spolu strávili. Jej priotravený mozog nedokázal spojiť pocit, obraz a zvuk dohromady a vytvoriť z nich spomienku. Pamätala si však pocity. Všetky. To bolo stokrát horšie, než pamätať si všetko. Ten pocit blízkosti, jednoty, pokoja a šťastia. Vedomie, že skutočne bol čas keď sa tak spolu cítili.

Preto hľadala útechu vo svetle hviezd. Dívala sa do minulosti. Hviezda, na ktorú sa dívala bola od Zeme vzdialená 12 svetelných minút. Svetlu z hviezdy trvalo 12 minút kým dopadlo na Zem. Svetlo, ktoré videla bolo spred dvanástich minút. Bolo minulosťou rovnako ako spomienky bežiace jej hlavou. Ak by vedela, ktorej hviezde trvá dva mesiace, kým jej svetlo dopadne na Zem, zamerala by sa na ňu. V jej svetle by sa práve odohrávali jej spomienky.

Zachovala by som sa inak? Najmä v bode keď sa to pokazilo... Začínala si neodbytne uvedomovať, že sa vzdáva svojho vlastného vesmíru v prospech pohodlia iných. Ak by sa naučila rozmýšľať za seba a neobiehala by okolo jedinej hviezdy mnohé veci by boli inak. Zatiaľ si to nepriznala ale najskôr by bola šťastnejšia ako teraz. Súdila iných, že sa dokázali odpútať od gravitačného poľa čo ju pohlcovalo. Napokon neurobili nič zlé, len si uvedomili, že dýchajú príliš veľa smrtiaceho dymu.

Skutočne boli šťastnejší než ona. Nepoznal ju a predsa si uvedomil, že to nie je správne. Snažil sa jej to vysvetliť ale nepočúvala. Vedel, že ak by neodišiel on časom by odišla ona. Žiaľ neurobila by to z vlastnej vôle, hoci by si myslela, že áno. Vraveli jej, že je ľahko ovplyvniteľná. Smiala sa im, hnevala sa. Neverila, že je to pravda.

Sediac pohltená nekonečnosťou niečoho čo bolo väčšie ako ona, si uvedomila, že celý čas mali pravdu. Hoci svoju hviezdu milovala nebola nútená podliehať jej gravitácii. Cítila zúfalstvo z toho ako veľmi jej chýba no bála sa opustiť falošné gravitačné pole, uvedomujúc si, že prišla o niečo dôležité.

Minulé svetlo jej minulosť vrátiť nedokázalo a budúcnosť bola nejasná. Jedno ale vedela isto. Ak chce zmenu musí sa čiastočne odpútať od niečoho čo nenávidela a milovala zároveň. Naučiť sa písať svoj vlastný príbeh bez slučky na prstoch.