Články za rok 2021

Dnes ráno som pozerala na svoje pyžamové tričko. Je biele a na chrbte je potlač krídel. Medzi krídlami bol fľak od krvi zo škrabanca na mojom chrbte. Vtedy mi došlo, že motív padlého anjela vôbec nie je také klišé, ako som si myslela. Povedala som jej: ,,Keď budem nabudúce zo seba robiť zase hlupaňu, tak ma nechaj..." Stojím si za tým, veď čo ak to raz bude mať iný výsledok? Je mi jedno, že nemajú radi, keď sa zase raz nechám zraniť. Je mi jedno, že vás… Celý článok ›

,,Neverím vám, neverím. Neverím vám, neverím... Si." - Dominika Kavaschová a Andrea Bučko: Červené jabĺčko Pre autora sú veľmi dôležité pocity. Potrebujete nejaký katalyzátor, čo vás nakopne a spustí vo vás príval inšpirácie. Mnohokrát sa využívajú negatívne emócie. Dnes ich tiež použijem, budem čerpať zo svojho smútku, frustrácie a vyčerpania. Asi vám prídem chaotická. A taká aj naozaj som. Raz tu, raz tam. Každú chvíľu inak. Pravdou je, že sa… Celý článok ›

Zvyknem myslieť na ten starý dom. Vždy keď idem okolo pichne ma v srdci pri predstave, že ho už nikdy nenavštívim. Je to typický dom pre koniec komunizmu. Dvojposchodová kocka so zaťahovacími roletami z vonkajšej strany okien a so smolou na streche. Teraz má šedo - červenú škaredú fasádu vyťahanú od slnka. Keď sme tam bývali bola biela s drobnými trblietavými úlomkami kameňa. Ako dieťa som ich rada oškriabavala. Bývali sme tam s prababkou a pradedkom do mojich… Celý článok ›

„Strach zo samoty, z dospelosti. Z okolností, ktoré vedú k strate nevinnosti." - Morena, Dominika Kavaschová a Andrea Bučko Keď konečne dospejete ľudia vám prestanú prikazovať, začnú vás prosiť. Najprv je to pekné, dodáva vám to pocit slobody a dôležitosti. ,,Môžeš na hodinku, prosím, postrážiť sestru?" alebo ,,Povysávala by si dnes, prosím?" Áno, áno, znie to krásne. Na chvíľu. Kým si neuvedomíte, že slovo prosím je pasca. Proti príkazom sa dá… Celý článok ›

,,Samota mrazí. Lásku chceme. Tá neprichádza. Keď je tu, mrazí viacej. Zrádza." -Emil Boleslav Lukáč, Nenávidíme? Milujeme? Svet zahaľuje hmla a kohúty si posúvajú pieseň po dedine. Ťažko uveriť bledému, rannému svitu, že onedlho príde jar. Kde tu ostali zmrznuté hrudy špinavého snehu, ponurejšie ako celé ráno. Pes si znechutene máča labky v mokrej tráve. Všetci okolo ešte spia, ale ja kráčam a myslím na to, ako dlho som ťa už nevidela. Ani sa… Celý článok ›

,,Okej, takže ty tvrdíš, že ľudia sú nahraditeľní..." ,,Áno, presne tak." ,,Všetci ľudia? Akože aj tvoji kamaráti a rodina?" ,, Áno, každý jeden z nás je nahraditeľný." ,,To je hlúposť, nemôžeš len tak ľudí zahodiť a nahradiť akousi kópiou z falošnej kopírky! Také veci nie sú normálne!" ,,A čo je normálne? Byť zafixovaný na jednu osobu, ktorá do teba kope ako do prašivého psa? Chceš mi povedať, že mám byť ako ty?" ,,Vôbec tomu… Celý článok ›

,,Nemyslím si..." ,,Ale choď! Prečo by ju to zrazu omrzelo?" ,,Nezachoval som sa k nej ani trochu pekne!" ,,Nie, to si sa teda nezachoval. Čo z teba robí vlastne idiota." ,,..." ,,Chceš počuť príbeh?" ,,Totálne si odbočil od témy ty degeš, ale počúvam." ,,Aby si nebol prekvapený ako veľmi to je k téme! Takže..." ,,Počkaj, chceš povedať, že..." ,,Pravidlo číslo jeden: neprerušovať! Dilino." ,,..." ,,No, kde bolo tam bolo, žila jedna neskutočne zlatá… Celý článok ›

V poslednej dobe premýšľam častejšie, než by som mala. Úplne vidím ako sa teraz usmievaš a pýtaš sa: ,,V poslednej dobe?" Fajn, fajn vždy som premýšľala viac ako by som mala. No kedysi to bolo iné. Neviem ti už ani opísať ako. Nepamätám si tie časy predtým ako som došla sem. Pointa je, že rozmýšľanie a samozrejme písanie je to posledné čo mi teraz zostalo. Dnes som rozmýšľala nad tým, či aj ty poznáš to ticho. Ticho lebo vieš. Vieme to, ale netreba to… Celý článok ›

Takto pred rokom som už zúfalo čakala jar. Túžila som po slnku, po vtáčom speve, prechádzkach po lese a najmä po mojich milovaných fialkách. Tento rok však nečakám na jar ale na slobodu. Prišli sme o všetko. O dôveru, istotu, slobodu, rodinu, kamarátov, zábavu, peniaze, kontakt, rovnováhu, čas a o dôstojnosť. Postupne umierame doma tak sami ako nikdy predtým. Občas už mám pocit, že horšie to už byť nemôže, no svet mi znovu zasadí úder. Rozmýšľam ako je… Celý článok ›

Drahý, keď mi dnes prišla obálka s Tvojím menom mala som strach ju otvoriť. Bála som sa, že ma budeš prosiť aby som sa vrátila. Bála som sa, že Tvoje slová budú kričať milujem Ťa. Avšak, keď som obálku otvorila našla som niečo úplne iné. Porozumenie. Nikdy som nebola tá pravá pre Teba. Vždy si mal svoj spokojný, usporiadaný život. Potom som prišla a ja takmer zničila všetko čo si budoval. Príliš si sa upol na predstavu môjho ja, ktorá nikdy… Celý článok ›