Články za mesiac Február 2021

,,Samota mrazí. Lásku chceme. Tá neprichádza. Keď je tu, mrazí viacej. Zrádza." -Emil Boleslav Lukáč, Nenávidíme? Milujeme? Svet zahaľuje hmla a kohúty si posúvajú pieseň po dedine. Ťažko uveriť bledému, rannému svitu, že onedlho príde jar. Kde tu ostali zmrznuté hrudy špinavého snehu, ponurejšie ako celé ráno. Pes si znechutene máča labky v mokrej tráve. Všetci okolo ešte spia, ale ja kráčam a myslím na to, ako dlho som ťa už nevidela. Ani sa… Celý článok ›

,,Okej, takže ty tvrdíš, že ľudia sú nahraditeľní..." ,,Áno, presne tak." ,,Všetci ľudia? Akože aj tvoji kamaráti a rodina?" ,, Áno, každý jeden z nás je nahraditeľný." ,,To je hlúposť, nemôžeš len tak ľudí zahodiť a nahradiť akousi kópiou z falošnej kopírky! Také veci nie sú normálne!" ,,A čo je normálne? Byť zafixovaný na jednu osobu, ktorá do teba kope ako do prašivého psa? Chceš mi povedať, že mám byť ako ty?" ,,Vôbec tomu… Celý článok ›

,,Nemyslím si..." ,,Ale choď! Prečo by ju to zrazu omrzelo?" ,,Nezachoval som sa k nej ani trochu pekne!" ,,Nie, to si sa teda nezachoval. Čo z teba robí vlastne idiota." ,,..." ,,Chceš počuť príbeh?" ,,Totálne si odbočil od témy ty degeš, ale počúvam." ,,Aby si nebol prekvapený ako veľmi to je k téme! Takže..." ,,Počkaj, chceš povedať, že..." ,,Pravidlo číslo jeden: neprerušovať! Dilino." ,,..." ,,No, kde bolo tam bolo, žila jedna neskutočne zlatá… Celý článok ›

V poslednej dobe premýšľam častejšie, než by som mala. Úplne vidím ako sa teraz usmievaš a pýtaš sa: ,,V poslednej dobe?" Fajn, fajn vždy som premýšľala viac ako by som mala. No kedysi to bolo iné. Neviem ti už ani opísať ako. Nepamätám si tie časy predtým ako som došla sem. Pointa je, že rozmýšľanie a samozrejme písanie je to posledné čo mi teraz zostalo. Dnes som rozmýšľala nad tým, či aj ty poznáš to ticho. Ticho lebo vieš. Vieme to, ale netreba to… Celý článok ›

Takto pred rokom som už zúfalo čakala jar. Túžila som po slnku, po vtáčom speve, prechádzkach po lese a najmä po mojich milovaných fialkách. Tento rok však nečakám na jar ale na slobodu. Prišli sme o všetko. O dôveru, istotu, slobodu, rodinu, kamarátov, zábavu, peniaze, kontakt, rovnováhu, čas a o dôstojnosť. Postupne umierame doma tak sami ako nikdy predtým. Občas už mám pocit, že horšie to už byť nemôže, no svet mi znovu zasadí úder. Rozmýšľam ako je… Celý článok ›